Rok 1994 sa pomaly chýli ku koncu, MEGADETH sa chystajú vystúpiť na absolútny vrchol svojej kariéry a rozhliadnuť sa z neho vôkol, ako inak, typicky ľahko pohŕdavým pohľadom Davea Mustaina. Vychádza album „Youthanasia“. Vydavateľ Capitol records, povzbudený úspechom predošlého „Countdown To Extinction“, chystá masívnu promokampaň, ktorej výsledkom bude 4. miesto rebríčku Billboard a pozoruhodná rotácia videoklipov na obrazovkách všetkých podstatných televízii. Dave Mustaine dva mesiace pred vydaním albumu odovzdáva spolu s americkou futbalovou legendou Alexim Lalasom MTV European Music Awards najlepšej speváčke Mariah Carey (tá si po ňu nepríde, poďakuje len z videozáznamu) a vo veľkom si užíva životnú pohodu úspešného muža, ktorému sa (zatiaľ druhýkrát) podarilo zbaviť závislosti na vodke a váliu. Vášeň našiel v adrenalínových športoch, v MEGADETH je naďalej autokratický a tvrdohlavý diktátor, hoci žiadnemu z historicky najsilnejšej zostavy kapely (vrátane Davea Eleffsona, jeho švagra) to zatiaľ zrejme až tak nevadí… Stop.

Odznelo tu vôbec, že “Youthanasia” je najlepší album MEGADETH?

Na to dám krk. “Countdown To Extinction” bol vraj najpredávanejší (a vôbec prvý, kde zneli MEGADETH natoľko vyspelo, že ich úspechy svet prestal porovnávať s METALLICOU), „Youthanasia“ je však svojim spôsobom oveľa dôležitejšia. Obsahuje dvanásť skladieb, ktoré komerčné rádia nezahrajú jedine z prvoplánovo jednoduchého dôvodu, že obsahujú zbustrované gitary a rovnakých dvanásť skladieb, ktoré rozhýbu hlavu metalistovi akéhokoľvek veku a subvyznania. Thrash metal zbavený punkového drhnutia, rock’n’roll s pokovanými guľami. No a trochu zdravej komerčnosti (vrátane svojráznych balád). Najznámejšia skladba MEGADETH vôbec, „Symphony Of Destruction“, kapelu naučila jednoduchosti, ktorú naplno zúžitkovala práve tu. Singel „Train Of Consequences“ neuroticky drhne jediný akord, upriamujúci naplno pozornosť na Mustainov spev, nasledovaný refrénom, ktorý je melodický, úderný a okamžite zapamätateľný. Podobný kľúč nájdete v každej skladbe. Všetko znie jednoducho (aj objektívne náročné inštrumentálie), nikto sa nepredvádza (desiatky sekúnd venované sólam teraz na mysli nemáme), všetko je zrozumiteľné a na absolútnych sto percent funkčné. Typicky hitparádovo dôjde v zopár refrénoch aj na zbory („Elysian Fields“, „Blood Of Heroes“), no a niektoré refrény („A Tout Le Monde“, „Family Tree“, „I Thought I Knew It All“) fungujú dokonale chytľavo, ako keby ich spieval učesaný rock’n’rollový boy band šesťdesiatych rokov (alebo Elton John). Počujem námietky, že komerčnosť v metale bola vždy terčom posmeškov a pohŕdania? Nuž fajn, ale úprimne... nie sú snáď MEGADETH lepší od pravoverných sračiek typu SODOM, TANKARD, či DESTRUCTION? A čo porovnanie so šaškami z MANOWAR? Vynechali sme niečo? Ó, áno. Nuž, MEGADETH boli po roku 1990 na bezhranične hobľujúci štýl SLAYER málo chuligánski.

Ak to stále nestačí, až na neskorších albumoch predsa vidno, ako to vyzerá, keď to Mustaine a spol. naozaj preháňajú.

„Youthanasia“ je nesmierne silný album nielen po hudobnej stránke. Po sérii menej náročných a typicky metalových textoch sa zrazu k Mustainovmu presvedčivému frázovaniu a apelujúcej farbe pridá aj prekvapenie v podobe silnej výpovede. „Family Tree“, opisujúca domáce násilie a zneužívanie detí vo vnútri rodín, je jedna z tých, ktoré spoľahlivo vyvolávajú zimomriavky: „Telo zostalo, no vo vnútri hlavy, myseľ dala sa na útek. Sprisahanie mlčania. Jediný spôsob, ako uniknúť bolesti je otočiť sa a prebehnúť priamo cez ňu.“ Alebo titulná „Youthanasia“, ktorej názov je slovnou hračkou, zaťahujúcou do anglicky rovnako vyslovenej „eutanázie“ slovo „mladosť“: „Kto by si pomyslel, že popri tom, ako to funguje u nás, budeme chodiť a rozprávať druhým, ako majú žiť? Kto by si pomyslel, že viac peňazí utratíme na obchod s drogami a zbraňami, než na vzdelanie našich synov?“ Skvelý nápad však príde aj z opačnej strany. Záverečná „Victory“ je textový kompilát názvov starších skladieb MEGADETH, ktorý občas vtipne pokrivkáva, no zostáva naozaj vtipným a nápaditým spestrením.

"Tornado" nearly got me
by the "Skin O´ My Teeth"
"This Was My Life",
"Foreclosure Of My Dreams"
May the past "Rust In Peace"
In "Hangar 18"
And "Countdown To Extinction"
Just be a bad dream.

„Peace Sells, But Who’s Buying” bola po pojašenom debute prvou vážnou rukavicou do ringu thrashmetalovej elity. „Rust In Peace“ zase vášnivou ukážkou civilizovaného thrash metalu nielen so srdcom, ale i rozumom. „Countdown To Extinction“ bol možno najlepší album typických MEGADETH. Je to však „Youthanasia“, ktorá v sebe kĺbi všetko dohromady a magnetizmus chytľavosti dokáže vyvážiť plnou studnicou excelentných metalových nápadov a živelných riffov z iného sveta. Nikdy predtým ani potom nebola strelka váh tak nebezpečne blízko hodnote „dokonalosť“.